Každú hudbu sa dá aj len jednoducho počúvať. Nie je to inak ani v hindustánskej hudbe. Ak si poslucháč príde vypočuť koncert s otvoreným srdcom, môže zažiť neobyčajný hudobný zážitok.

Nakoľko sme od útleho detstva boli vystavený počúvaniu európskej (západnej) hudby, zafixovali sa v nás všetky jej harmonické a melodické postupnosti, čiže jej schémy. Indická hudba však vznikala v úplne iných dobách, za iných okolností a v odlišných náladách. Preto sa aj jej základné schémy diametrálne odlišujú od západných. Preto je potrebné pred počúvaním indickej hudby vedieť, čo sa v nej vlastne deje, alebo akú má rága štruktúru.

Pri počúvaní rág sú časti, pri ktorých sa oplatí úplne sa odovzdať vibráciám sólového nástroja, inokedy zas je dobré ostať v plnom vedomí (počítať doby) a zároveň splynúť s tálou (gat), aby sme pochopili všetky „nuansi“ techniky hry, ktoré nám hráči predvádzajú. Kým je táto schopnosť vnímania hudby pre Indov samozrejmá, my sa ju musíme vedome naučiť.

V nasledujúcej časti bude rozpísaný systém a zloženie rágy  (v tomto prípade sa všetko týka rágy Yaman – jedna zo najzákladnejších).

Rágy sa delia na dve základné časti „Alap“ a „Gat“, pričom každá z nich sa rozdeľuje na ďalšie časti:

Alap:   alap

            Mohra

            Jor

            Jhala

Gat:     Vilambit gat

            Tabla – sólo

            Tihai

            Chhand

            Layakari

            Tankari

            Madhya gat

            Drut gat

            Jhala

            Jhala – koncová fráza

Pri častiach „gat“ budú použité nasledovné značky:

X (sam)           O (khalí)          - t.j. dôraz

                                                „Sam“ znamená aj prvý úder

1      2      3      4      5      6    - t.j. počítanie rytmu

c                                              - chikari,  t.j. vrchné struny sitari, slúžiace v pomalých častiach na vyplnenie medzier, v rýchlych na umocnenie rytmu.

Alap

Iné názvy: vilambit, vilambit-alap

Je to úvodná časť rágy, “invokácia” bez rytmického doprovodu.

V tejto časti sólista oživuje tóny rágy, a v hudobnom prostredí nás oboznamuje s úlohami a funkciami jednotlivých tónov, s ich vzájomným vzťahom. Taktiež nás oboznamuje s pocitovými  vlastnosťami stupnice.

Alap obsahuje všetky tóny rágy, všetky jej hlavné hudobné frázy, ktoré sú nositeľkami spomínaných pocitových vlastností.

Na začiatku zaznie prvý tón “Sa” (prvý tón druhej oktávy) a od neho sa postupuje smerom dole, kde hráč pomocou fráz postupne oživuje a predstavuje všetky tóny. Pri týchto frázach sa prvý tón zvyčajne skrýva, iné tóny ho obaľujú a vytvárajú len jeho dojem. Zahrá sa vždy len na konci frázy.

Po prvej oktáve nasledujú tóny druhej, potom tretej oktávy, pričom po zaznení najvyššieho tónu nasleduje rýchlejšia stupnica smerom dole na východzí tón Sa. Medzi jednotlivým oktávami zaznieva koncový pattern, tzv. Mohra.

Mohra

Slúži na oddelenie jednotlivých podčastí v časti Alap. Konkrétne je to medzičlánok označujúci začiatok novej oktávy. Je to okrem toho aj pattern, ktorý oddeľuje celý Alap od ďalšej časti rágy - Jor, prípadne aj Thok-jhala. Nakoniec Mohra uzatvára aj celú čast Alap, čím tvorí veľmi dôležitú čast rágy.

Mohra pattern:   Sa cc Sa cc Sa c Sa c Ni Ni Sa Re Sa

Jor

Jej úlohou je podobne ako aj Alap, oboznamovanie s jednotlivými tónmi rágy. Avšak na rozdiel od Alapu sa v nej používajú aj vrchné chikari struny ako základný rytmus. (tu ešte nenastupuje tála)

Postupuje sa presne ako pri časti Alap, t.j. predstavenie troch oktáv.

Thok-jhala  (iný názov: jhala, ulta-jhala)

Názov Thok znamená kladivo, nakoľko pravá ruka s mizrabom udiera na hlavnú strunu takým spôsobom, ako kladivo na kovadlinu. Ulta, čiže opačná Jhala, upozorňuje na to, že Jhala uzatvárajúca čast Gat má presne opačný  rytmus v mimoriadne rýchlej hre.

V každom prípade  Thok-jhala zaznieva v 16 taktovom rytme, čo sa vďaka rôznym rytmickým patternom prejavuje čisto v pocitovej sfére.

X-om označené tóny môžu byť rovnaké, alebo sa hrajú jednoduché melódie okolo základného tónu, avšak rytmika ostáva rovnaká.

Rytmické základné patterny:  

cXXXcXXXcXXXXcXXX

cXXcXXcXcXXcXXcX

cXXcXXcXXcXXcXcX

Vilambit gat(pomalá kompozícia)

V každom prípade sa druhá hlavná čast rágy-Gat rozoznieva spolu s príslušnou Tálou, čiže pomaly zrýchľujúcim sa rytmickým kruhom. Každý jeden Gat charakterizuje jedna špeciálna improvizácia vtesnaná do konkrétnej kompozície. Táto kompozícia môže byť vokálna skladba, prípadne jej inštrumentálna verzia.

Tieto kompozície majú zvyčajne 3 ”vety”

Sthay – prvá veta kompozície, čo je aj hlavnou melódiou. Presne táto istá melódia sprevádza sóla na tablách. Zvyčajne je to presne tá melódia, ktorá sa dá najľahšie rozoznať a podľa nej sa dá najľahšie rozlíšiť aj samotná Rága.

Manjha – druhá veta kompozície, ktorá nám predstaví jednu melódiu smerom k dolnej oktáve od prvého tónu.

Antara – tretia veta kompozície, predstavujúca melódiu smerom k vrchnej oktáve.

Vo vete Sthay, čiže pomalej kompozícii,  sa väčšinou nezačina od prvého úderu Sam

------------

???

_______

Sólo na Tabla

Hneď po začiatku Gat-u, čiže akonáhle začne Tála, vstupujú Tabla ako doprovodný nástroj a  predstavia sa v sóle. Rovnaké sólo zaznieva neskôr aj v medzerách, ako sa Gat rozvíja. Počas celého sóla hrá doprovod sólový nástroj (v tomto prípade sitar) z aktuálneho Gat-u (v tomto prípade vilambit-gatu) prvú vetu (Sthay), čím pomáha poslucháčovi a sólistovi v koncentrácii na sledovanie sóla. Oplatí sa teda v tejto časti počítať takty, takto sa dá naučiť a pochopiť mimoriadne náročný systém Táli. Sóla na Tabla väčšinou končia prvým úderom (Sam), v indickej hudbe klasickou frázou zvanou Tihai.

Tihai

Tihai je v indickej hudbe jedna z najtypickejších prvkov. Je to trikrát sa opakujúca fráza , ktorej posledný tón sa končí zároveň so Sam, čiže  s prvým úderom tály. V rágach slúži predovšetkým na ukončenie sól na tabla.

Chhand

Chhand je variáciou prvej vety (Sthai), kde jej melódiu nezačneme hrať od jej pôvodného – štandardného miesta (v tejto kompozícii by to bol 12. takt), ale napr. z 4 a pol alebo 3 a pol –tého taktu. Podstatné je len to, aby sa melódia končila vždy na Sam, čiže to znamená, že je potreba modifikovania, skracovania melódie. Chhand sa môže končiť aj Tihai-om, a môže sa vyskytovať v ktoromkoľvek Gat-e.

Layakari

Layakari v podstate znamená rytmus, alebo hra rytmu.  

Layakari je variovanie prvej časti kompozície (Sthay) takým spôsobom, pri ktorej sa nedrží pôvodnej rytmiky, ale snaží sa hrať v inom rytmickom rozložení. Kým pri Chhand je možné počuť melódiu rozkúskovanú, pri layakari zaznieva Sthay v celej svojej kráse, ale v zhustenej alebo natiahnutej podobe. Napríklad layakari spomalené o tretinu, začína Sthay od Sam, ale až o celé tri rytmické kruhy táli (napr. pri Tintále 3 x 16dôb), sa dostáva späť ku Sam. Podobne pri spomalení o štvrtinu sa dostáva na Sam do štvrtom rytmickom kruhu.

Časť Layakari sa môže nachádzať v ktorejkoľvek časti Gat-u.

Tankari

Tan je vlastne melodický pattern, ktorý zapadá do do stupnice a nálady rági.

Keby bola indická hudby jazykom, Tan by bola veta.

Rôzne tani majú názvy podľa toho koľko tónov nachádza v jednom takte.

Počet tónov:   1                      2                      3                      4

Názov:             ekgun tan       dogun tan      trigun tan       chargun tan     atď...

------------

???

_______

Madhya Gat

------------

???

_______

Drut Gat

------------

???

_______

Jhala

Jhala je posledná najrýchlejšia časť rági. Je to špeciálna časť, kde sa rýchlo kombinuje rytmus na chikari strunách s melódiou, ktorá je v celku improvizácia.

Môžu sa v Jhale objaviť aj celé Tan-i (melodické patterni), kým ale chikari – rytmus je neustáli.

Príklady:

                        XcccXcccXcccXccc

                        XccXccXcXccXccXc

                        XccXccXccXccXcXc

Jhala - fráza ukončenia

Vo väčšine sa používa koncová fráza na ukončenie rágy a to tak že sa zahrá akýkoľvek Tihai, ale musí to byť taký, ktorý sa už v ráge opakoval, aby ho obaja hudobníci spoznali a mohli tak presne skočiť na jeden úder. (Sam)

Príklad koncovej frázy:

S´R´S´R´ NS´NS´ DNDN PDPD MPMP GMGM RGRG SRSR