RÁGA

 

Rága je vlastne prednesový žáner indickej klasickej hudby. Nie je vyslovene hudobným dielom, ale skôr prednesovým žánrom, ktorý je síce ťažšie napísateľný, avšak je celkom určite pochopiteľný a naučiteľný.

To, čo sa dá z rágy napísať, je jej istá vlastnosť a typickosť. Tieto jej „opisné osnovy“ môžu pomôcť pochopiť systém indickej hudby, ktorý sa už v základoch líši od systému európskeho.

 

Opis alebo osnovy rág sa delia na tri druhy:

1.Historický pohľad

Životopis alebo zrod rágy, jej vývoj až napokon vykryštalizovanie sa do dnešnej podoby.

 

2.Typické prvky rágy

- Stúpajúca a klesajúca stupnica

Jedným z najdôležitejších prvkov rágy je jej viazaná stupnica. Tá zabezpečuje pomocou správneho načasovania a určenia dôrazu, aby bola pocitová zložka rágy úplná a celistvá.

V Indii používajú k solmizácii absolútnu stupnicu, čiže modifikované zvuky (poltóny, jemné odchýlky..) nedostávajú iné názvy, napriek tomu pre ne pri hudobnom zápise isté označenie existuje.

Najčastejšie používané označenie:

S R R G G M M' P D D N N S'

 

Pri zápise modifikovaných tónov v rágach sa štandardne zobrazovalo typické

podškrtnutie (R, G, D, N) alebo nadškrtnutie (čiarka nad písmenom), ale v súčastnosti sa používajú aj veľké písmená. Tým pádom jedna chromatická stupnica môže vyzerať nasledovne:

S r R g G m M P d D n N S'

 

Tóny indického solmizačného systému nazývaného “bilawal that”, zodpovedajú europskej Dur-ovej stupnici: Sa Re Ga ma Pa Dha Ni Sa'.

Často sa používa jednoduchšia forma zápisu: S R G m P D N S'

 

Rága zaujíma najpoprednejšie miesto, ako v zápise tak aj v prednesoch, v nasledovaní ľudského spevu. Preto je prispôsobená aj rozsahu ľudského hlasu. Bežne rozoznáva tri hlavné oktávy, ktoré sú zároveň jej hranicou. Pri zápise sa používa na označenie oktávy apostrof, napr.

S,         hlboké Sa

S'         vysoké Sa

 

- vadi-samvadi

Sú to ťažiská (dominantné tóny) v stupnici rágy , ktoré taktiež slúžia k presnému vyjadreniu duševných pocitov.

 

- čas / Prahar

Nakoľko je indická hudba pomerne stará, tým pádom prepracovaná, počas jej vývoja ostal čas aj na také záležitosti ako bádanie toho, v akom čase ktorá rága dokáže mať najsilnejší vplyv na poslucháča. Práve kvôli týmto zákonitostiam vznikol systém, ktorý zaradil rágy ku konkrétnym denným časom. Môžu to byť tieto delenia:

Podľa dňa:

Svitanie (napr. Bhairavi), polnoc (Darbari Kanada), doobeda, poobede, pred svitaním atď….

Podľa ročných období:

Jar (Basant), daždivé (Miyan ki Malhar), atď. …

Ešte pred pol storočím bolo takéto delenie typické aj pre Karnatickú (juhoindickú) hudbu, ale v súčastnosti tomu tak už nie je. Časový systém hrania sa však zachoval v Hindistánskej (severoindickej) oblasti.

 

V hindustánskej hudbe sa deň delí do jednotlivých Prahar. Sú to časti dňa po troch hodinách.

  • prvý prahar 3.00 - 6.00
  • druhý prahar 6.00 - 9.00
  • tretí prahar 9.00 - 12.00
  • štvrtý prahar 12.00 - 15.00
  • piaty prahar 15.00 - 18.00
  • šiesty prahar 18.00 - 21.00
  • siedmy prahar 21.00 - 24.00
  • ôsmy prahar 0.00 - 3.00

 

- rasa/bhava

Rágy  sú založené predovšetkým na vyjadrení rôznych emócií. Tieto pocity (rasa) sa vždy prejavujú  spolu s nejakou formou (bhava), ako napríklad smútok sa prejaví spolu so slzami. Podľa indického myslenia máme deväť základných pocitov. Preto dostal tento systém názov navarasa (v sanskrite), navras (hindi), čiže “deväť pocitov”.

Rasa:

shringara - erotický

hasya - komický

karuna - patetický

rudra - nahnevaný

vira - hrdinský

bhayanaka - ustráchaný

bibhatsa – plný nenávisti

adbhuta – plný obdivu

shanta – mierny, vyrovnaný

 

 

Bhava:

Rati  - Láska

Hasya - veselosť

Soka - zármutok

Krodha - hnev

Utsaha - energickosť

Bhaya - útočnosť

Jugupsa - hnus

Vismaya - údiv

 

3.Klasifikácia Rág

Vzniklo mnoho pokusov zatriediť a klasifikovať jednotlivé rágy. Klasifikačné schémy však nie sú pre väčšinu rág použiteľné (vzhľadom na ich zložitosť), napriek tomu sa len pomocou dobrých schém dokážeme zorientovať v indickom hudobnom systéme, prípadne hudobnej literatúre. Preto si predstavíme aj dve triedenia, ktoré by mohli byť východiskovým bodom poznávania rágy.

Sú to: jati, čiže triedenie podľa dĺžky stupníc a that, čiže priradenie k 10 základným stupniciam.

 

Podľa uvedených pojmov, môžeme ľahšie pochopiť nasledujúce tabuľky, ktoré sa nachádzajú pri podrobnejších opisoch jednotlivých rág.

 

Stúpajúca stupnica: stúpajúca stupnica rágy

Klesajúca stupnica: klesajúca stupnica rágy

Vadi: dominantný tón rágy, čiže jej najviac hraný a najdôležitejší tón

Samvadi: druhý najdôležitejší tón rágy

Typická fráza: Vystihnutie presného pocitu rágy, je v prvom rade otázkou presného načasovania a kladenia dôrazu. Podľa tejto typickej frázi nespoznávame len rágu, ale aj jej pocitový svet.

Rasa: je to niečo ako „chuť“, alebo nálada

Jati: klasifikačný systém stúpajúco-klesajúcich tónov.

Sampurna: stupnica zo siedmich tónov

Shadava: stupnica zo šiestich tónov,

Audava: stupnica z piatich tónov. (Príklad: Sampurna – Shadava znamená, že stúpajúca stupnica má sedem a klesajúca šesť tónov).

That: Klasifikačný systém, umožňujúci zaradenie rágy do desiatich that, čiže do niektorých z desiatich základných stupníc.

Sú to: bilawal, khamaj, kafi, bhairav, asawari, bhairavi, kalyan, marwa, purvi, todi

(Rozdelenie je podľa autora menom Vishnu Narayan Bhatkhande (1860-1936) a v roku 1939 vzniknutého diela: Hindustani Sangeet Paddhati Kramik Pustak Malika.